mercredi 28 septembre 2022

マン島語入門 (14) §§111–118, 181–182

Edmund Goodwin 編、Robert Thomson 改訂の First Lessons in Manx (初版 1901 年、改訂版 1965 年) によってマン島語 (マニン・ゲール語) の文法を勉強するノート。副読本として適宜 J. Kewley Draskau, Practical Manx (Liverpool U.P., 2008) および G. Broderick, A Handbook of Late Spoken Manx (De Gruyter, 1984–86) をも参考にした。

目次リンク:第 1 回を参照のこと。


111. §20 において前置詞 ec が英 have を表すのに用いられるしかたを見た。これは have というのが possess の意味〔たんに所持・占有している〕であるときに適切な構文であるが、own の意味〔完全な所有権を有している〕のときは似てはいるが前置詞 ec のかわりに lesh を用いた構文を使う:

ta’n lioar lhiam’s その本は私のものである (英 belongs to me, is mine, I own)
ta’n lioar echey nish agh cha nel ee lesh-hene 彼はいまその本をもっているが、彼自身が所有しているのではない

112. beg と mooar を用いた成句。

疑問文において、軟音化した形 veg は ‘anything’ を、また否定文においては ‘nothing’ を意味する:

Cha nel veg lhiams. 私はなにも所有していない。
Cha nel veg dy eeym er yn arran ayms. 私のパンにはバターが乗っていない。
Cha daag eh veg dou. 彼は私のためになにも残さなかった。
Vel veg ayd? 君はいくばくかでももっているか。
Quoi yeeaghys dooin veg y vie? 誰が私たちによいものを見せてくれるだろうか。(詩篇 4:6)

‘nothing’ の意味は否定辞がなくても見られることがある:

T’ou creck dty phobble son veg: as cha nel oo goaill veg yn argid er nyn son. 汝は汝の民をただ (同然) で売る。そして汝はそれらのかわりになんらの金も得ない。(詩篇 44:13 [12])

beggan 少量、少数
mooarane 大量、多数
beggan ny booise わずかな感謝;beggan beg ほんの少量
Cha nee eshyn ta red beg echey ta boght, agh eshyn ta geearree mooarane. 少ししかもたない者が貧しいのではなく、多くを欲する者が (貧しいのだ)。
my veggan lhiat もし少しでも君にあれば
ny veggan しだいに、だんだんと — Ny veggan as ny veggan dee yn kayt y skeddan. 少しずつその猫はニシンを食べた。
soiaghey beg 軽蔑する
t’eh soiaghey beg jeh 彼は彼〔別人〕を軽蔑する
t’eh soiaghey jeh または t’eh jannoo mooar jeh 彼は彼を尊敬する
cha mooar lhiam 私は (〜を) 重視していない (文字どおりには it is not big with me)
mooaraghey 羨む、他者のもっているものを大きく見る
s’mooar lhiam 私は羨む、妬む;mooarit 妬まれた
saie 十分さ — diu mee my haie 私は十分飲んだ
monney [男] 態度、表れ、かけら — cha vel monney なにもない
ennagh いくつか、なんらか — red ennagh 何物か
kuse, cooid [女] 部分、若干量

113. 物事や事実についての fys「知識」(§§20, 100) のほかに、マン島語には人についての enn, enney「面識、認識」という語があり、fys の場合と同様の構文をとる:ta enn aym urree 私は彼女を知っている、彼女と知りあいである、beagh enn ayd er yn taggyrt dy vaikagh oo eh? もし君が彼を見たことがあったなら君はその牧師を知っているのではないか。

これと同列にあるのが形容詞 ainjyssagh er「〜と知りあいである」および名詞 ainjyssagh [男]「知遇」。「知識」というのが「理解」を意味するとき、相当するマン島語は tushtey [男]。

114.〔語彙。主に料理に関する。〕

booiagh 満足した、喜んだ
aarloo 準備・用意のできた
spreih 撒き散らす
deayrtey, deayrt こぼす、注ぐ
shugyr [男] 砂糖
sollan [男] 塩
pibbyr [男] 胡椒
tay [男] 茶
借用語 coffee, mustard 等々は英語と同様。
broie 煮る
broit, brott [男] ブロス (肉や魚を煮出して作ったスープ)
awree [女] ポットリカー (肉と青菜の煮出し汁)、スープ
poddash [女] ポリッジ (粥の一種)
broghan [男] 薄がゆ
feeyn [男] ワイン
lhune [男] エール
jyst [男] 木製の皿・ボウル
cappan [男] カップ
skaal [女] ソーサー、受け皿
spain, spein [男] スプーン、匙
aall [男] フォーク
meailey [男] ジャガイモ用の盛り皿
gryle [女] 鉄板
fryne-pan フライパン
panney [男] 鍋
murlhin [女] (食品や酒を入れる) 大型バスケット
puiddin [女] プディング
teaystag [女] ダンプリング (練った小麦を丸めて茹でたもの)
teayst [女] ドウ、生地、パン生地
bwilleen [女] ローフ、パンの一塊
berreen [女] a clapped cake〔スポンジケーキ?〕
berreen-oarn 大麦のケーキ
berreen-corkey オーツ麦のケーキ
staig [女] ステーキ
shlissag (dy eill) [女] 肉の一切れ
lhongey [女] 食事
yn chied lhongey 朝食
jinnair [男] 夕食、正餐 (英 dinner)
shibber [男] 夕食 (英 supper)
claar [男] 平皿
reih 選ぶ (英 choose)
teiy 選ぶ、つまむ (英 pick)
cloie 遊ぶ、煮える
rostey, rost 焼く、炙る
pot [男] 鍋、鉢
pot-veg, pash-veg 釜、やかん
coirrey [男] 鍋、坩堝、炉
lhiabbee [女] 寝台、ベッド
lhuishag [女] 毛布
coodagh-lhiabbee [男] ベッドシーツ
curlead [女] (厚手の) ベッドの上掛け、マットレス
clooiesag [女] 枕
kione-eiyrt ベッドの頭板
stock-lhiabbee 寝台架、ベッドの骨組み
eaddagh-lhiabbee 寝具類
clean [男] ゆりかご、背負いかご
bastag, baskaid [女] バスケット

115.〔語彙。〕

bee [男] 食べ物
lhongey bee 食事
traa-lhongee 食事時
traa-shibberagh 夕食時 (英 supper-time)
traa-jinnairagh 夕食時 (英 dinner-time)〔原文 tra- だが脱字と判断した。〕

booise da Jee son my vee 私の食べ物について神に感謝を
bannaghey, bannee 祝福する
bannaght [男] 祝福
bishaghey, bishee 増える、繁栄する
dy bishee Jee shiu 神があなたがたを富ませるように
aigh-vie lhiat 汝に幸運を

116.〔日本語に訳せ。〕

Bee laa feailley aym er my laa-ruggyr. 私の誕生日に私は休日をもつだろう。
Jean shiu goaill jinnair marin? 君たちは私たちといっしょに夕食をとるつもりか。
Cre’n traa vees jinnair aarloo? 夕食はいつできるだろうか。
Bee’m ayns shen dy-gerrid. 私はすぐにそこにいる [そこへ行く] でしょう。
Ta mee smooinaghtyn dy jean eh ceau fliaghey tra hig yn eayst dy lhie. 月が眠りにくる [沈む?] とき雨が降るだろうと私は思う。
Jeigh yn uinnag, ta’n oie feayr. 窓を閉めろ、寒い夜だ。
Vel shiu corree rhym? あなたは私に怒っているのですか。
Shass ass my raad, cha nel mee loayrt rhyt. 私の道から出て立て [私の邪魔をするな]、私は君には話していない。
Cha nel enn aym urree. 私は彼女と面識がない。
Ta enn aym er liorish fakin eh (by sight). 私は彼を見知っている。
Ta mee booiagh dy akin shiu. あなたにお会いできてうれしいです。〔I’m glad to see you.〕
Foad yn aile. 火をつけろ。
Ta’n aile foaddit. 火がついている。
Ta mee foaddey yn aile. 私は火をつける。
Vel shiu smooinaghtyn dy jean eh ceau (rain)? あなたは雨が降るだろうと思いますか。
Vel shiu lesh? (Have you finished?) 終わっていますか。
Lhig dooin geddyn jinnair dy-leah. すぐに夕食にしよう。〔lhig dooin については §99。〕
Deayrt yn tay magh. 茶を注いでくれ。
Ta’n tay feer faase. その茶はとても薄い。
Ta mee feer paa. 私はとても喉が渇いている。
“Ta broit çheh boggagh arran creoi.” 熱いブロスが硬いパンを柔らかくする。
“Dy der Jee dou e vannaght.” 神がその祝福を私に下さいますように。〔der は cur の未来従属形。e は 3 単男の所有小辞。〕
“Dy bannee Jee oo.” 神が汝を祝福されますように。
“Raad ta jees ta reih, as raad ta troor ta teiy.” 選ぶもの [選択肢] が 2 つあるところ、そこには 3 つ選ぶものがある。

117.〔マン島語に訳せ。〕

夕食はできているか。Vel y jinnair aarloo?
鍋は火の上で煮えている。Ta’n pot cloie er yn aile.
少年たちは道の上で遊んでいる。Ta ny guillyn cloie er y raad.
少女たちは歌を歌っている。Ta ny inneenyn goaill arrane.
火はついているか。Vel yn aile foaddit?
(It is) 暗い夜だ。Te oie ghorraghey.
「無 (veg) のために走るより無のために座っているほうがよい」“Share soie son veg na roie son veg.”
「悪いものが中に (ある) ならば、より悪いものは外に (ありうる)」“My olk ayn, smessey ass.”
「Yellow gold and plenty of it.」“Airh wuigh as palchey j’ee.”〔英語の意味からして不明。とにかくマン島語にこういうことわざがあるらしい。〕
君は今日火をつけたか。Ren oo foaddey yn aile jiu?
君は雪が降るだろうと思うか。Vel oo smooinaghtyn dy jean eh ceau sniaghtey?
私は雨が降るだろうと思う。Ta mee smooinaghtyn dy jean eh ceau fliaghey.

118. コピュラ s’ はマン島語のいくつもの表現に入ってくる。そのうちもっとも頻用のものについて §§181–182 を見よ。

181. コピュラは少数の形容詞または名詞と組みあわさって動詞句をなす。もっとも頻用のものは:

(a) saillym「私は願う (wish)」、s’ + aill + lhiam:
現在・未来独立形 単 saillym, sailt, saillish, saillee; 複 saillin, sailliu, sailloo.
     従属形 単 naillym, nailt, naillish, naillee; 複 naillin, nailliu, nailloo.
過去・条件独=従 単 baillym, bailt, baillish, baillee; 複 baillin, bailliu, bailloo.

182. 同様に (b) shegin または sheign dou「私は〜せねばならない (must)、すべきであろう (shall have to)」、〔これはコピュラ+〕egin「必要」:
現在・未来独 shegin dou, dhyt, etc. 従 negin dou, dhyt, etc.
過去・条件独=従 begin dou「私は〜せねばならなかった (had to)、すべきだったろう (should have to)」。
〔これのみ、未来独立形が sh- なのに従属形が nh- でなく n- であることに注意。ただし Kewley Draskau, p. 141 によれば nhegin の形もあり。〕

(c) shione dou「私は知っている (know)」:
現在・未来独 shione dou, dhyt, etc. 従 nhione dou, dhyt, etc.
過去・条件独=従 bione dou, dhyt, etc.

(d) shynney lhiam「私は愛する (love)」:
現在・未来独 shynney lhiam, lhiat, etc. 従 nhynney lhiam, lhiat, etc.
過去・条件独=従 bynney lhiam, lhiat, etc.

(e) 比較級形容詞とともに、share lhiam「私はより好む (prefer)」:
現在・未来独 share lhiam, lhiat, etc. 従 nhare lhiam, lhiat, etc.
過去・条件独=従 baare lhiam, lhiat, etc.
〔KD, p. 144 では bare。本書の練習問題 §123 でもそうなっているので、これは誤字か。〕

118 (承前). いずれも現在゠未来は独立形で s- または sh-、従属形で n-, nh-, ni- をもち、過去゠条件゠未完了では両形とも b- をもつ:share lhiam feeyn na lhune 私はエールよりワインを好む、すなわち〔文字どおりには〕私にはエールよりワインのほうがよりよい;cha niare lhiam 私は好まない、baare lhiam 私は好んだ、好んだものだった、好んだだろう。

同様に mie「よい」を用いて:s’mie lhien 私たちは好きだ、cha mie lhien 私たちは好きではない、by vie lhien 私たちは好きだった、好きだったろう;feeu からは sheeu 価値がある;s’cooin lhiam 私は覚えている;s’taittin 私は楽しむ、喜ぶ;s’lhoys dou 私はあえてする (dare)、cha lhoys dou あえてしない、cha b’lhoys dou あえてしなかった。

また shimmey「いくつもの (’tis many a ...)」:shimmey keayrt hyndaa eh e chorree ersooyl 何度も彼はその憤りを抑えた (詩篇 78:39 [38])、nagh nhimmey sharvaant failt t’ec my ayr! 幾人の雇い人を私の父はもっていることか (ルカ 15:17)。〔この詠嘆の nagh については §31 も復習のこと。〕

Aucun commentaire:

Enregistrer un commentaire